Zvieratá nenosia topánky..

Vyznajme sa v tom!
Na jednej strane máme propagátorov a nadšencov bosej chôdze. Na druhej sú tu odborníci, ktorí doporučujú tzv. zdravé obúvanie. Tí prví tvrdia, že nikde v prírode nevideli žiadne zviera, ktoré by nosilo topánky. Hoci niektorí ľudia svojich zvieracích miláčikov skutočne obúvajú…

Odkedy sa ľudia obúvajú?
To sa asi nikdy nedozvieme presne. Môžeme sa len domnievať, že podľa toho , v akom prostredí sa ľudia pohybovali, mohli alebo museli , resp. nemuseli si nohy chrániť.
Prvé „topáky“ boli asi ochranou pred teplotnými zmenami, zraňujúcim povrchom a zároveň mohli napomáhať rýchlejšiemu, smelšiemu  a bezpečnejšiemu pohybu pri zabezpečení potravy pri prekonávaní prekážok v prírode v duchu sebazáchovy a zachovania rodu. Sú to síce len domnienky – pre niekoho logické, pre iného nie.

Falošný pocit bezpečia pri obutí?
Každý z nás pozná ten úžasný pocit pri chôdzi po tráve, po piesočnatej alebo jemne štrkovitej pláži. No sú medzi nami aj takí, ktorí sa v tráve alebo na pláži poranili, porezali na ostrom predmete, na skle, na ostrom kameni, drievku, prípadne stúpili na klinec. Prostredie, v ktorom žijeme je v mnohom ovplyvnené ľudskou činnosťou a môže byť k našej „bosej“ prirodzenosti niekedy nepríjemné. 

Každý deň vykročíme prirodzene..  
Vykročiť tou správnou nohou je určite dôležité pre každého z nás. Venujme sa povrchom, po ktorých bežne denne chodíme. Doma je to podlaha, schody, v exteriéri chodník. V škole, či zamestnaní je to väčšinou znovu podlaha, dlažba a …. veď to poznáte. Jedným slovom sú to  roviny vytvorené človekom, aby sme sa mohli pohybovať rýchlejšie. Tieto roviny sú však neprirodzené.

Prírodu máme radi..ale všetko má svoje ale..
Sme súčasťou prírody a chôdza naboso je tou najprirodzenejšou, najzdravšou. Zlepšuje sa fyzická kondícia i duševná rovnováha.
Ale..
Sú dlažba, chodník, schody, asfaltová cesta prirodzené? Patria k prírode tak ako tráva, pláž, mach v lese?  Ja chodím naboso po prirodzenom povrchu. Neprirodzený povrch nie je nič prirodzené pre naše prirodzene bosé nohy. 

Fikcia .. 
Od zajtra sa zoblečieme, zobujeme, odhodíme rukavice, odložíme čiapky a okuliare, snímeme sluchátka a odložíme načúvacie aparáty, inzulínové perá, odstránime protézy, barle, invalidné vozíky, odstavíme výťahy a… Radšej nepokračujem..

Každý má svoj rozum..
Mne ten môj vraví, že ak chytám horúce alebo ostré predmety, vezmem si rukavice.
Keď príde zima, vezmem si čiapku, šál, kabát, nohavice, ponožky a samozrejme topánky. Zostať bosí vždy a všade je pre mňa neprirodzené, niekedy škodlivé až zraňujúce.  Zostať navždy bosí niektorí dokážu. Aspoň v svojich článkoch, seminároch a na  facebooku.
O tom, čo si obuť, ak chceme alebo musíme, je už iná téma.